vselico moznee

Ako sa Ľudko prestal hnevať

Ľudko chodil do tretej triedy.Bol škovný,pekný chlapec,no keď sa mu niečo nepodarilo, pribehol zo školy a búchal dverami,hádzal knihami po stole a narobil kopec hluku.Mamička mu neraz vysvetľovala,že sa nemá  tak správať,ale Ľudko len nafuto ohrnul ústa,nafúkol sa a povedal:,,No a čo?Mám zlosť!“Raz  keď mamička pripravovala v kuchyni obed, počula, ako hlasno buchli vchodové dvere.,,Čo sa robí? Kto to tak búcha?“-pomyslela si v duchu.

Práve v ten deň k nim prišla na návštevu babička.Aj ona Ľudka počula a bola zvedavá, aké má zasa problémy.  Ten mal babičku veľmi rád, pretože mu vždy rozprávala zaujímavé príbehy, a tak si babička v ten deň povedala, že vnúčikovi pomôže.

,,Ľudko, poď sem!Poď mi povedať čo máš nové!“volala z izby na vnuka.

O chvíľočku stál vo dverách Ľudko so zamračenou  tvárou, a tá nebola vtedy ani  trošku pekná. ,,Tak čo mladý muž, ako is sa mal v škole? Poď mi všetko porozprávať, som veľmi zvedavá.“

,,Ale, vôbec sa mi nedarilo,“ odpovedal Ľudko nahnevane.,,Cez prestávku sme nemohli ísť na ihrisko a hrať sa s loptou.Pani učiteľka ma nechala po škole a musel som päťkrát odpisovať vybrané slová.Potom som musel ešte za trest čítať článok,ktorý som doma mečítal.“

,,To sú ale problémy, ale mračením sa nevyriešia. Každý človek má nejaké problémy.Vieš si predstaviť svet , kde by sa všetci kvôli tomu  len a len mračili?“pýtala sa ho múdro babička.

Ľudkova tvár sa pomaličky vyjasnievala. Usadil sa babičke na kolená a prosil ju,aby mu porozprávala nejaký príbeh.

Babička neváhala a začala rozprávať...